Nemusíš sa „naučiť pohovor“. Musíš sa znova spojiť s tým, kým si. A keď prinesieš na pohovor seba – nie verziu, ktorú si si natrénoval – máš väčšiu šancu.
...alebo ako prísť ako Ty, nie ako herec v roli "ideálneho kandidáta"
Poznáš ten pocit, keď ideš na pohovor a už vopred si v hlave prehrávaš:
A zrazu nejdeš ako TY. Ideš ako verzia seba, ktorá má zaujať. Ale výsledok? Únava, nervozita a často – nulová spätná väzba.
A teraz otázka: Čo keby si na pohovor prišiel pripravený – ale sám za seba? Nie ako „perfektný“ kandidát. Ale ako človek, ktorý vie, kto je a čo ponúka.
Nepripravuj sa tak, aby si sa naučil odpovede naspamäť. Priprav sa tak, aby si vedel odpovedať zo seba.
To znamená:
Keď toto vieš, odpovede vznikajú samé. Nie naučené – ale úprimné.
Pýtaj sa: „Čo naozaj cítim, že je pravda?“
Ľudia často trénujú „správne odpovede“ na otázky ako:
Ale personalista nesleduje len obsah. Sleduje, či veríš v to, čo hovoríš. Ak odpovedáš autenticky, vytváraš dôveru. A dôvera je 10× cennejšia ako „správna“ veta.
Veľa ľudí ide na pohovor s tým, že sa musia „predať“. Ale to Ťa stavia do tlaku, že sa musíš páčiť. A potom sa ľahko dostaneš do role – nie do kontaktu.
Skús si pred pohovorom povedať: „Nejdem sa predať. Idem zistiť, či si vzájomne sedíme.“
Tento jednoduchý posun mení všetko. Z herectva na prítomnosť. Z tlaku na zvedavosť. Z „musím zaujať“ na „môžem sa prejaviť“.
Ak si nervózny, neznamená to, že si zlý kandidát. Znamená to, že Ti na tom záleží. A to je v poriadku.
Skús:
👉 A hlavne: nemusíš byť bezchybný, aby si bol presvedčivý.
Nemusíš sa „naučiť pohovor“. Musíš sa znova spojiť s tým, kým si. A keď prinesieš na pohovor seba – nie verziu, ktorú si si natrénoval – máš väčšiu šancu vytvoriť spojenie, ktoré pretrvá aj po otázke: „A máte na nás nejaké otázky?“🙂