Možno sa teraz cítiš stratený. Ale možno práve v tomto období sa s tebou deje niečo dôležité.
..alebo keď sa cítiš ako Google mapa bez signálu
Poznáš ten pocit, keď otvoríš ponuky práce a nič Ťa nebaví? Nič Ti nesedí, nič Ťa neosloví, nič Ti „neklikne“.
A Ty len sedíš, klikáš a hovoríš si: „Veď nie som neschopný... ale čo vlastne chcem?“
Ak si v tom – vitaj v klube. Nie si sám. A nie je to žiadna hanba.
Hľadanie smeru nie je len otázka kariéry. Je to otázka toho, kto vlastne si.
Lebo ak si sa roky prispôsoboval, robil „čo treba“, makal, plnil normy a očakávania... tak sa niet čomu čudovať, že si zrazu nevieš odpovedať na jednoduchú otázku:
„Čo chcem JA?“
Niekedy nejde o to, že nevieš, čo chceš. Vieš. Len si unavený.
Z ľudí, z prostredia, zo systému, z nekonečného dokazovania.
A tak sa Ti to všetko zlieva: „Nechce sa mi nič.“
Ale v skutočnosti nechceš ďalej takto.
To je obrovský rozdiel.
Znie ti to povedome? Si na správnom mieste.
Spomaľ. Prestaň sa tlačiť.
Čím viac sa nútiš nájsť smer, tým viac sa to zahmlieva. Dovoľ si chvíľu hľadať bez tlaku.
Vráť sa k sebe.
Čo ťa bavilo ako dieťa? Čo robíš prirodzene? Čo ti ide aj bez snahy? Tam je Tvoj zdroj.
Vyčisti hlavu. Doslova.
Prejdi sa. Vyspi sa. Zmeň prostredie. Nehľadaj odpovede, kým si zahltený.
Hovor s niekým.
Nie s ľuďmi, čo Ťa súdia. S ľuďmi, ktorí Ťa poznajú a vidia Tvoje svetlo, aj keď Ty momentálne vidíš len tieň.
Začni písať.
Nie slohovky. Stačí si zapísať: Čo ma hnevá? Čo ma baví? Čo mi chýba? Čoho mám dosť? Niečo sa z toho vynorí. Možno smer. Možno prvý nádych.
Možno sa teraz cítiš stratený. Ale možno práve v tomto období sa s Tebou deje niečo dôležité.
Niečo, čo Ťa má odpojiť od starých verzií seba, aby si sa mohol znovu nájsť.
Nie ako robot. Ale ako človek.
Nie ako pozícia. Ale ako duša.