Možno teraz nemáš okolo seba podporu. Ale možno práve preto buduješ najväčšiu oporu – v sebe.
..alebo keď Ťa najviac bolí ticho od tých, ktorých si najviac potreboval.
Hovorí sa, že v ťažkých chvíľach spoznáš, kto je na Tvojej strane.
Ale pravda je, že niekedy v tých najťažších chvíľach... tam nie je nikto.
A Ty sa cítiš ako opustený dom po búrke.
Stojíš. Ale všetko je rozbité.
Nie je to len o tom, že Ti nikto nepomáha.
Je to to ticho. Ten nezáujem. Tá ľahostajnosť.
Keď si čakal, že niekto príde, napíše, zavolá... a nepríde nikto.
A Ty len sedíš a pýtaš sa: „Naozaj som v tom sám?
To nie je slabosť. To je ľudská bolesť.
To, že Ťa nikto nepodporuje, neznamená, že zlyhávaš.
To znamená, že práve robíš niečo, čo je tak nové, tak silné, tak Tvoje... že to nikto iný ešte nepochopil.
A možno ani nikdy nepochopí.
Keď si sám, rodí sa Tvoja vlastná sila.
Práve v tých chvíľach, keď nemáš potlesk, lajky, povzbudenie... sa v Tebe buduje niečo omnoho väčšie: Odvaha veriť si sám. Nie preto, že Ti niekto povedal „ver si“. Ale preto, že si už nemal inú možnosť.
A vieš čo? To je najčistejšia forma sebalásky.
Z tohto vyrastá nový človek:
A to je viera, ktorú Ti už nikto nevezme.
Možno teraz nemáš okolo seba podporu. Ale možno práve preto buduješ najväčšiu oporu – v sebe.
A raz... možno práve Ty budeš ten človek, ktorý podporí niekoho iného. Lebo budeš vedieť, aké to je – a aké dôležité je nevzdať sa, aj keď Ťa nikto nedrží.