Neistota Ťa neprišla zničiť. Prišla Ťa naučiť dôverovať. Nie svetu. Nie firmám. Nie životopisu. Ale sebe.
... alebo čo robiť, keď máš pocit, že nič nedržíš v rukách
Neistota je ako hmla. Nevieš, kam ideš, nevieš, čo príde, a nevieš, ako dlho to celé ešte potrvá. A v takej chvíli Ti rozum hovorí: „Zostaň pokojný.“ Ale telo kričí: „Rob niečo! Hneď! Nečakaj! Čo ak sa všetko rúca?!“ Poznáš ten stav? Ak áno, nie si sám.
A tento článok Ti ukáže, ako túto hmlu ustáť – bez toho, aby si sa zrútil.
Často máme pocit, že ak nevieme, čo bude ďalej, je to problém. Ale v skutočnosti – väčšina života je neistota. Len si ju inokedy neuvedomujeme tak silno.
Nepriateľ nie je neistota. Nepriateľ je tlak, že musíš mať „hneď jasno“.
Keď príde pocit: „Neviem, čo mám robiť,“ opýtaj sa: „Čo je jedna vec, ktorú môžem urobiť dnes?“
To môže byť:
Mentálny posun: Nerieš celý život. Rieš 1 meter pred sebou.
Keď sa cítiš mimo, zastav sa. Zavri oči. Nadýchni sa. A povedz si nahlas:
„Aj toto je súčasťou cesty. A prejde to.“
Znie to ako klišé? Možno. Ale opakovaný vnútorný hlas ukotvuje Tvoju nervovú sústavu.
Pomáha tiež:
Neistota má moc iba vtedy, keď ju nosíš sám v hlave.
Keď nemáme odpovede, mozog začne vyrábať vlastné:
Ale to sú fantázie, nie realita. A tie fantázie Ťa ničia viac ako samotná neistota.
Namiesto otázky: „Prečo sa to deje mne?“ skús povedať: „Toto sa teraz deje. Čo so sebou môžem urobiť, aby som to zvládol pokojnejšie?“
Neistota Ťa neprišla zničiť. Prišla Ťa naučiť dôverovať.
Nie svetu.
Nie firmám.
Nie životopisu.
Ale sebe.
Keď ju prestaneš vnímať ako problém, prestane Ťa zvierať. A keď ju ustojíš raz – nabudúce už budeš vedieť, že to dokážeš.