Prečo je lepšie to nechať na skúsených

Životopis nie je len dokument. Je to Tvoj billboard.

Tvoja osobná reklama, ktorá má zabrať do niekoľkých sekúnd. Lebo presne toľko času Ti personalista venuje, kým sa rozhodne, či stojíš za pozretie – alebo za zmazanie.

Predstav si to ako Tinder, len bez fotky. CV sa posúva, kliká, triedi. A ak neudrie  do očí, neosloví, nezanechá dojem – nemáš šancu. Nie preto, že si slabý kandidát. Ale preto, že si sa nepredal.

A teraz si predstav, že by si šiel na dôležité pracovné stretnutie v sandáloch a           s tričkom s nápisom „YOLO“. Asi nie. No presne takto pôsobia mnohé životopisy – ako niečo, čo vzniklo narýchlo, bez stratégie, bez štýlu.

Prípad Anička – Comic Sans a narodeninová party

Anička bola šikovná žena, ktorá mala reálne čo ponúknuť. Skúsenosti, prehľad, výsledky. Ale jej CV? Ružové písmo. Font Comic Sans. Fotka ako z fotobúdky. Bolo to roztomilé, no totálne neprofesionálne.

Keď som jej to povedal, najprv sa smiala. Potom si uvedomila, že jej vizuál mohol doteraz pôsobiť ako pozvánka na narodeniny päťročnej netere. Po úprave dizajnu, štruktúry a pár úpravách textu prišli výsledky. Do dvoch dní tri pozvania na pohovor. Lebo ten istý obsah – ale zabalený ako darček, nie ako včerajšia taška z Tesca – fungoval.

Prečo odborník vidí to, čo Ty nevidíš

Keď si píšeš životopis sám, robíš to z pohľadu niekoho, kto je "vnútri príbehu". Si ako herec, čo hrá scénu, ale nevie, ako to celé pôsobí na divákov. Odborník je režisér. Vidí ťa z odstupu. Vie, čo funguje na publikum (personalistov), kde máš pridať, čo úplne vyhodiť, a ktoré repliky preformulovať.

Marek si celý čas myslel, že jeho CV je „v pohode“. Bol tam WordArt nadpis,         12-bodový Times New Roman a veta „Zúčastňoval som sa rôznych školení.“ Ale nebolo jasné akých. Ani prečo. Ani kedy. Všetko bolo v neurčitom štýle „veľa robím, ale nič konkrétne nepoviem“.

Nie je hanba požiadať o pomoc. Hanba je nevyužiť šancu.

Nikto neočakáva, že si expert na životopisy. Rovnako ako si sám netrháš zuby alebo nevyrábaš nábytok. Keď niečo robí niekto denne, má cit pre detaily, ktoré Ti unikajú. Vie, čo je teraz „in“, čo funguje, a čo personalisti nenávidia.

Zuzana si to chcela urobiť sama. Veď načo platiť, keď si to „nejako napíšem“. Výsledok? Tri mesiace bez odpovede. Potom nám to poslala. Vymenili sme úvod, vyhodili zbytočnosti, preformulovali skúsenosti, zjednodušili jazyk. A zrazu – CV, ktoré konečne niečo komunikovalo. Ktoré hovorilo: „Som tu. Viem, čo robím. A som pripravená.“

AHA moment na záver úvodu

Nie je dôležité, aký si človek. Dôležité je, ako Ťa CV ukáže.

Profesionálne CV nie je o klamstvách. Je o zarámovaní pravdy tak, aby z nej bolo jasné, čo ponúkaš. Je to Tvoja šanca povedať: „Toto som ja. A presne preto sa oplatí, aby ste si ma zavolali.“

‍