Vizuál – prvý dojem rozhoduje
Keď dvaja ľudia ponúkajú rovnaké skúsenosti, zvíťazí ten, kto sa lepšie odprezentuje. Aj ten najlepší obsah sa stratí, ak je zabalený v chaose.
...Lebo Tvoje CV najprv vidia, až potom čítajú
Prvý dojem sa deje skôr, než si vôbec niekto prečíta Tvoje meno. Mozog personalistu skenuje dokument ako obrázok. Pýtaj sa: vyzerá to upravene, profesionálne, jasne? Alebo je to chaos, kde ani nevieš, kde začať?
Predstav si, že otvoríš dokument a hneď udrie do očí: iné fonty na každom riadku, stĺpce ako z Excelu z roku 2002, text nalepený až po okraj. Ťažko sa číta, oči bolia – a Ty ešte ani nevieš, kto ten človek vlastne je.
A práve preto vizuál predáva skôr ako text. Lebo kým niečo prečítaš, najprv sa rozhodneš, či sa Ti to vôbec chce čítať.
Prípad: Katkina fotka ako zo žúrky
Katka poslala životopis, kde bola fotka cez pol strany. Usmievala sa na nej v reštaurácii, v pozadí rozmazané stoly a čašník s pivom. Celý životopis mal ružové orámovanie a písmo Courier New – to je ten písací stroj, čo používal Tvoj dedo.
Bolo to milé, ale nie profesionálne. Personalista by si mohol myslieť, že ide o pozvánku na stretávku. Po redizajne – jednoduchý layout, decentná farba, malá profesionálna fotka v rohu – to CV zrazu pôsobilo, ako keby ho písal niekto, koho si vieš predstaviť v tíme. Katka dostala odpoveď na svoju žiadosť do 48 hodín.
Mozog miluje poriadok – nie chaos
Vizuálny chaos odrádza. Ak sú nadpisy rôznych veľkostí, zarovnania každé iné, písmo menené ako šaty na módnej prehliadke, pôsobí to, že autor nemá systém ani cit pre detail. A to sú práve vlastnosti, ktoré personalisti hľadajú – najmä pri administratíve, IT, HR, financiách...
Roman mal v CV 5 rôznych typov odrážok. Niekde štvorčeky, inde pomlčky, potom hviezdičky a nakoniec číslovanie. K tomu každý odstavec iným spôsobom odsadený. Vyzeralo to ako experiment. Po vizuálnom uprataní sa životopis zmenil z domácej úlohy na profesionálny dokument.
Fotka – áno či nie? A ak áno, tak aká?
V našich končinách je fotka bežnou súčasťou CV, ale treba s ňou narábať opatrne. Selfie zo zrkadla, zábery z výletu, fotky s výrezom z párty – všetko to pôsobí neprofesionálne.
Na druhej strane – dobrá fotka (čisté pozadie, úsmev, jednoduché oblečenie, prirodzené svetlo) vie pôsobiť sympaticky a dodať dokumentu osobný nádych. Ak sa nevieš rozhodnúť, použiteľné pravidlo je: „Vyzerá to ako LinkedIn fotka? Ak nie, tak to tam nepatrí.“
Farby a grafika – menej je viac
Farba v životopise môže byť osviežujúca – ale len ak sa použije s mierou. Jeden farebný odtieň na zvýraznenie nadpisov? Super. Jemná línia alebo rámik? Fajn. Ale keď je celý text tyrkysový, pozadie pastelové a nadpisy oranžové, znie to ako pozvánka na detský karneval.
Monika použila v životopise tri odtiene fialovej a štyri fonty. Vyzeralo to ako PowerPoint z roku 2007. Po dizajnovej úprave (čierny text, jeden jemný akcent v modrej, jednoduchý font) bol dokument prehľadný, elegantný a profesionálny. A hneď po odoslaní sa ozvali z banky, kde predtým ani nezareagovali.
Prehľadnosť = dôvera
Aj keď personalista ešte nič nečítal, vizuálny dojem mu už niečo o Tebe hovorí. Prehľadná štruktúra znamená: Tento človek vie usporiadať informácie. Dobré odsadenia: Má zmysel pre detaily. Konzistentné prvky: Je systematický.
Každý prvok hovorí za Teba – aj keď si to neuvedomuješ. Vizuál je ticho, ktoré kričí.
AHA moment na záver
Keď dvaja ľudia ponúkajú rovnaké skúsenosti, zvíťazí ten, kto sa lepšie odprezentuje.
Aj ten najlepší obsah sa stratí, ak je zabalený v chaose. A aj jednoduché skúsenosti môžu zaujať, ak sú podané v jasnej, vizuálne príjemnej forme. Životopis musí byť taký, že si ho niekto chce prečítať ešte predtým, než ho vôbec otvorí.